Starý hrad

  • Vyníma sa na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše strečnianskeho hradu. V jeho blízkosti sa nachádzajúce hradište svedčí o tom, že toto miesto bolo opevnené už v praveku. Už sám názov tohto hradu poukazuje na to, že na Považí patrí medzi najstaršie.
  • V listinných prameňoch sa prvý raz objavuje za Bela IV. v roku 1241 ako kráľovský majetok. Počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho bol Starý hrad sídlom provincie.
  • Starý hrad sa ešte aj v roku 1354 spomína ako hrad Varín (Varna).
  • Keď boli pánmi na hrade Pongrácovci, Starý hrad začal pustnúť, čo bolo na prelome 15. a 16. storočia. Aby mohli hrad opraviť, vymohli v roku 1525 od Ľudovíta II., že obce panstva nemusia platiť dane šesť rokov, pričom takto získané prostriedky chceli venovať na jeho renováciu. V roku 1561 sa obrátili na panovníka Ferdinanda I., aby im dovolili Starý hrad zbúrať a postaviť iný na prístupnejšom a vhodnejšom mieste. Okrem iného prekážalo im najmä to, že lokality panstva boli od hradného centra pomerne vzdialené, čo oslabovalo hospodárske zázemie hradu. Hoci panovník ich žiadosti vyhovel, hrad predsa len nezbúrali.
  • V priebehu 17. storočia Pongrácovci, hoci už mali dva kaštiele v okolí, Starý hrad naďalej ponechali a starali sa o jeho údržbu, rozšírenie a vybavenie. Hrad im svojou neprístupnosťou poskytoval pomerne bezpečné útočište. Susedné hory zase poskytovali ochranu v prípade úniku z hradu.
  • Najstaršie známe vyobrazenie Starého hradu pochádza až z roku 1826, o to väčší význam pre vytvorenie si predstavy o hrade má súpis zo 16. septembra 1691, podľa ktorého Ján Labšanský odovzdal Starý hrad svojmu nevlastnému synovi Alexandrovi Lužinskému.
  • Podľa tohto súpisu dolný hrad obopínal pomerne vysoký a masívny hradný múr. V bráne tohto múra sa nachádzali dve miestnosti pre drábov, a to horná a dolná izba. V dolnom hrade bola cisterna na vodu, vytesaná do skaly. Vedľa nej smerom k Váhu sa nachádzala malá pivnica a nad ňou sýpka s dvoma truhlami na obilie. K tejto sýpke viedlo schodište od Váhu. Vedľa pivnice bol vodný mlyn so všetkým vybavením, spoločný pre celú rodinu. Nad mlynom bola ďalšia sýpka na voľne sypané obilie. Blízo nej sa nachádzala voziareň, v ktorej bol kožený kočiar, veľká stará truhla na obilie a deväť nových drevených rezervných kolies do kočiara. Pri voziarni boli dve maštale. Na konci maštali vedľa schodišťa bola stará klenbovitá pivnica, nad ňou dve izby s predsieňou. Nad týmito izbami bola obilnica. Na konci schodišťa boli dve nové bašty spojené chodbou. Okrem nich tu bola ešte tretia, tzv. Cigánska bašta.
  • Do stredného hradu sa vchádzalo cez druhú bránu, vedľa ktorej bolo obydlie pre kastelána a zámockých drábov i s kuchyňou. Neďaleko kuchyne sa začínala pomerne široká krytá chodba. Viedol z nej vstup do predsiene, v ktorej sa nachádzala hradná temnica vybudovaná z niekdajšej starej cisterny na vodu. Vedľa temnice bola druhá menšia predsieň, pod ňou malá, klenbovitá pivnička. V nej ležal kus liateho olova ťažký 3 až 4 centnere, ktorý pochádzal z Oravy. Blízo pivničky sa nachádzali dve miestnosti, ktoré slúžili šafárovi. Priestory stredného hradu sa nachádzali na úrovni prvého poschodia.
  • Na konci širokej krytej chodby bolo schodište, ktoré viedlo do horného hradu. Horný hrad sa začínal dverami zo železnej mreže, cez ktoré sa vstupovalo do hradnej veže na úrovni druhého poschodia. Hradná veža mala dovedna štyri poschodia.
  • Priestory druhého poschodia sa začínali predsieňou, v ktorej stála objemná drevená truhla na obilie. Z pitvora smerom k Váhu sa otvárali oplechované dvere do izby, ktorá mala zasklené okná. Boli v nej kachle a stará skriňa. Vedľa izby sa nachádzala komôrka a v nej 10 geletiek na maslo. V niektorých boli rozličné kusy železa. V susedstve komôrky sa nachádzali zamknuté železné dvere do tzv. menšej klenotnice. Za predsieňou smerom k údoliu sa nachádzala hradná sála. Mala oplechované dvere a zelené stavané kachle. Bolo v nej iba jediné kreslo potiahnuté kožou. Zo sály sa otváral vstup do starej klenotnice. Bola v nej okrem drevenej truhlice aj ďalšia truhlica zo železa. Podľa inventára bola na tomto poschodí aj pekáreň.
  • Na treťom poschodí bola predsieň, za ňou smerom k Váhu izba, vedľa nej komora. Pôvodné okná v nej boli ešte v zachovalom stave. Z opačnej strany, od údolia, bola menšia miestnosť, ktorú nazývali škôlkou. Mala oplechované dvere a zelenú pec, pričom sklené okná boli zložené za pecou. V miestnosti sa nachádzali naturálie, najmä obilie v truhlách a údená slanina. Na tomto poschodí smerom od Váhu bola ešte ďalšia miestnosť s liatou dlažbou, ktorá slúžila na uskladnenie obilia.
  • Z povalovej časti tretieho poschodia viedlo schodište cez železné dvere na najvyššie, štvrté poschodie hradnej veže. Na tomto poschodí bola klenbovitá predsieň, vedľa malá izba so sedliackou pecou a dve väčšie miestnosti používané na uskladnenie obilia.
  • Zo štvrtého poschodia bol prístup na terasu hradnej veže, budovanej na taliansky spôsob s atikou. Na plošine veže sa nachádzali dva medené mažiare.
  • Hornú časť veže obopínala krytá pavlač. Na pavlači, ktorá bola vlastne súčasťou štvrtého poschodia hradnej veže, boli umiestené strelné zbrane a zásoby pušného prachu. Na pavlači bolo aj niekoľko uzavretých sudov, v ktorých bola múka.
  • Za hradnými múrmi v údolí bol neveľký majer zameraný najmä na chov oviec, dojníc a hydiny. Bol v ňom košiar aj drevená maštaľ pre rožný statok a kone. Neďaleko majera sa rozprestierali dve záhrady s ovocnými stromami.
  • V časoch, ktoré nasledovali po porážke rákociovského povstania, hrady postupne strácali svoj strategický a vojenský význam. Ani Starý hrad nebol výnimkou. Pongrácovci ešte v polovici 18. storočia na ňom držali niekoľkočlenný strážny personál, potom sa však už nestarali o túto starobylú pevnosť.

Posledná zmena (Streda, 17 November 2010 19:47)